Radvanský jarmok, od vydania výsadnej listiny v roku 1655 panovníkom Leopoldom I. Habsburským, patril medzi najvýznamnejšie jarmoky vo vtedajšom Uhorsku. Už na konci 18. storočia bola Radvaň označovaná ako trhové mestečko. V 19. storočí bol radvanský jarmok prirovnávaný k najväčším trhom vo svete. V roku 1966 bola Radvaň pripojená k Banskej Bystrici a stratila svoju samostatnosť. Historická Radvaň bola v druhej polovici 20. storočia asanovaná, ale radvanský jarmok pretrval do súčasnosti. Vo svojich spomienkach v 19. storočí sa mu venovali Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Božene Němcová, Jozef Gregor-Tajovský a vo svojej básni ho ospieval aj Andrej Sládkovič. Neskôr v roku 1955 Štefan Nosáľ s Lúčnicou vytvoril úspešnú tanečnú choreografiu venovanú práve radvanskému jarmoku.
After Radvaň had been granted the right to hold a fair by Emperor Leopold I of Habsburg in his 1655 charter, the annual Radvaň Fair became one the most important fairs in Hungary at the time. Towards the end of the 18th century, Radvaň was referred to as a market town. A century later, Radvaň Fair was likened to the largest fairs in the world. In 1966, Radvaň became part of Banská Bystrica and lost its independence. Urban renewal in the second half of the 20th century made the old municipality disappear, but its fair has survived until the present day. It had been reflected in literature throughout the 19th century in the memoirs of Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Božena Němcová and Jozef Gregor-Tajovský and it was celebrated in a poem by Andrej Sládkovič. More recently, Štefan Nosáľ and the folklore ensemble Lúčnica created a dance choreography in 1955 inspired by the Radvaň Fair.
Literatúra:
- Vladimír Sklenka a kol.: Radvaň monografia obce. Banská Bystrica: 2014, 262 s.
- Vladimír Sklenka: Radvanský jarmok v minulosti. Banská Bystrica: 2014, 80 s.
- Ján Kollár, Vladimír Sklenka: Radvanský jarmok história a tradícia. Banská Bystrica: 2017, 64 s.
Autor textu: Vladimír Sklenka
