Park pod Pamätníkom Slovenského národného povstania

Definovaná mestská zeleň vznikla v dvoch etapách: vo väzbe na výstavbu obytného súboru Sídliska pred stanicou (1955 – 1956) a vo väzbe na výstavbu Pamätníka SNP a jeho podnožia na bývalom území toku a ramien Hrona, podľa víťazného urbanistického plánu z roku 1959. I keď celé územie má parkový charakter, mesto ho zatiaľ nezaradilo medzi mestské parky. V období prvej etapy bola priečna os sídliska určená otvoreným kanálom mestskej elektrárne; prispôsobila sa mu tak výstavba, ako aj prvá výsadba zelene. Až po zrušení mestskej elektrárne a zakrytí kanála bola vysadená verejná zeleň podľa projektov projekčnej zložky ZARES-u a Stavoprojektu v polovici 70. rokov. Bola prispôsobená obytnému charakteru sídliska, s vysokou i nízkou zeleňou, oddychovými priestormi, ihriskami, výtvarnými dielami. Druhá etapa vznikla v období sprístupnenia Pamätníka SNP, jednak na jeho terase (parkové úpravy pod vedením Ing. Ľudovíta Petríka v spolupráci s Prof. Ing. arch. Kuzmom), jednak na nive pod ním okolo roku 1969. Došlo k tvarovaniu terénu a vylúčeniu dopravy. Priestor sa stal obľúbeným a najnavštevovanejším priestranstvom mesta, s mnohými prirodzene vytvorenými funkciami. Slúžil na zhromaždenia pri oslavách. V roku 1969 tu boli vytvorené aj viaceré výtvarne pojednané ihriská pre deti, a aj výtvarné diela významných umelcov (Vladimír Kompánek, Karol Lacko, Pavol Tóth). Vyhlásením za pamätihodnosť je vyjadrené aj želanie obyvateľov mesta o jeho zachovanie v celom rozsahu.

This urban green space was created in two stages: as part of the construction of a housing development near the railway station (1955–1956) and as part of the construction of the Slovak National Uprising (SNU) Memorial and its base on the site at the banks of the river Hron and its branches, based on a 1959 design by Emanuel Hruška and Milan Kodoň, winner of the urban planning competition (implemented in 1969—1988). Although the area has all the characteristics of a park, it has not been officially listed as a municipal park yet. During the first stage, the transversal axis of the housing development ran along an open canal of the municipal power generation plant which determined the layout of the builtup and green spaces. After the power plant closed down and the canal was covered, the area was landscaped in the mid-1970s, according to designs by ZARES and Stavoprojekt. A green space was created to meet the needs of the neighbourhood, with trees and bushes, outdoor plants, places for relaxation, playgrounds and artistic objects. During the second stage, the SNU Memorial was opened to the public and the areas of its terrace (park landscaping managed by Ing. Ľudovít Petrík in cooperation with Prof. Ing. arch. Kuzma) and the riverbank below were transformed in 1969. Landscaping was carried out and traffic was redirected. The park became a popular and the most frequently visited space in town, naturally serving a number of functions. It was used for public assemblies during celebrations. In 1969, several artistically designed playgrounds were completed and works of art by leading artists (Vladimír Kompánek, Karol Lacko, Pavol Tóth) were installed. It was declared a Heritage Site, reflecting the wish of the local inhabitants for it to be preserved as a whole.

Autor textu: PhDr. Klára Kubičková, PhD.