| Súradnice (pod Pamätníkom SNP): | 48.735528, 19.151222 | |
| Súradnice (pred Trieda SNP 75): | 48.739056, 19.167583 | |
Definovaná mestská zeleň vznikla v dvoch etapách: vo väzbe na výstavbu obytného súboru Sídliska pred stanicou (1955 – 1956) a vo väzbe na výstavbu Pamätníka SNP a jeho podnožia na bývalom území toku a ramien Hrona, podľa víťazného urbanistického plánu z roku 1959. I keď celé územie má parkový charakter, mesto ho zatiaľ nezaradilo medzi mestské parky. V období prvej etapy bola priečna os sídliska určená otvoreným kanálom mestskej elektrárne; prispôsobila sa mu tak výstavba, ako aj prvá výsadba zelene. Až po zrušení mestskej elektrárne a zakrytí kanála bola vysadená verejná zeleň podľa projektov projekčnej zložky ZARES-u a Stavoprojektu v polovici 70. rokov. Bola prispôsobená obytnému charakteru sídliska, s vysokou i nízkou zeleňou, oddychovými priestormi, ihriskami, výtvarnými dielami. Druhá etapa vznikla v období sprístupnenia Pamätníka SNP, jednak na jeho terase (parkové úpravy pod vedením Ing. Ľudovíta Petríka v spolupráci s Prof. Ing. arch. Kuzmom), jednak na nive pod ním okolo roku 1969. Došlo k tvarovaniu terénu a vylúčeniu dopravy. Priestor sa stal obľúbeným a najnavštevovanejším priestranstvom mesta, s mnohými prirodzene vytvorenými funkciami. Slúžil na zhromaždenia pri oslavách. V roku 1969 tu boli vytvorené aj viaceré výtvarne pojednané ihriská pre deti, a aj výtvarné diela významných umelcov (Vladimír Kompánek, Karol Lacko, Pavol Tóth). Vyhlásením za pamätihodnosť je vyjadrené aj želanie obyvateľov mesta o jeho zachovanie v celom rozsahu.
This urban green space was created in two stages: as part of the construction of a housing development near the railway station (1955–1956) and as part of the construction of the Slovak National Uprising (SNU) Memorial and its base on the site at the banks of the river Hron and its branches, based on a 1959 design by Emanuel Hruška and Milan Kodoň, winner of the urban planning competition (implemented in 1969—1988). Although the area has all the characteristics of a park, it has not been officially listed as a municipal park yet. During the first stage, the transversal axis of the housing development ran along an open canal of the municipal power generation plant which determined the layout of the builtup and green spaces. After the power plant closed down and the canal was covered, the area was landscaped in the mid-1970s, according to designs by ZARES and Stavoprojekt. A green space was created to meet the needs of the neighbourhood, with trees and bushes, outdoor plants, places for relaxation, playgrounds and artistic objects. During the second stage, the SNU Memorial was opened to the public and the areas of its terrace (park landscaping managed by Ing. Ľudovít Petrík in cooperation with Prof. Ing. arch. Kuzma) and the riverbank below were transformed in 1969. Landscaping was carried out and traffic was redirected. The park became a popular and the most frequently visited space in town, naturally serving a number of functions. It was used for public assemblies during celebrations. In 1969, several artistically designed playgrounds were completed and works of art by leading artists (Vladimír Kompánek, Karol Lacko, Pavol Tóth) were installed. It was declared a Heritage Site, reflecting the wish of the local inhabitants for it to be preserved as a whole.
Autor textu: PhDr. Klára Kubičková, PhD.
Skupina pamätných líp veľkolistých (Tilia platyphyllos) v parku pod Pamätníkom SNP patrí medzi najhodnotnejšie historické dreviny centrálnej časti Banskej Bystrice. Ide o stromy, ktoré sú priamym svedectvom pôvodnej krajiny pri mestskom bitúnku z konca 19. storočia a predstavujú významný prírodný i kultúrno-historický prvok mestského prostredia. Ich zachovanie aj po preložení rieky Hron, úpravách parku a urbanistickom vývoji okolia dokumentuje kontinuitu zelene v tejto časti mesta a zároveň poukazuje na dlhovekosť a estetickú hodnotu lipy ako tradičného stromu slovenských miest.
Mestský bitúnok bol vybudovaný v roku 1886. Pôvodne sa nachádzal na opačnej strane rieky Hron, ktorá pod Mäsiarskou baštou vytvárala výrazný meander. Od Uhliska ho oddeľovala stará železničná trať vedúca z Malej železničnej stanice na vtedajšie Hlavné nádražie. Prístup k bitúnku z mesta viedol od hostinca U Kopov pod Mäsiarskou baštou po provizórnom hornom drevenom moste cez Hron (od roku 1926 betónovom, po druhej svetovej vojne opäť drevenom), a ďalej po ceste, ktorá pretínala starú železničnú trať a smerovala až na Uhlisko.
Odpadová voda z bitúnku ústila bez čistenia priamo do Hrona v mieste pri moste, čo spôsobovalo, že sa tam často zhromažďovali ryby, ktoré lovili miestni rybári.
Okolie bitúnku dotvárala skupina mohutných líp, vďaka čomu sa lokalita niekedy označovala ako „bitúnok pod lipami“. Stromy vytvárali prirodzenú clonu, ktorá objekt čiastočne izolovala od okolia. Po zrušení starej železničnej trate v roku 1951 a po preložení koryta Hrona v rokoch 1956 – 1959 bol bitúnok zbúraný, avšak väčšina líp sa zachovala na pôvodnom mieste, hoci už pred novým korytom rieky.
Po vytvorení parku pod Pamätníkom SNP, rekonštrukcii cesty pozdĺž nového koryta Hrona (1964) a výstavbe Hotela LUX (otvoreného v roku 1969) sa tieto lipy ako hrubšie a výrazné dreviny uplatnili v juhovýchodnej okrajovej časti parku. Počas povodne v roku 1974 ich kmene zreteľne vystupovali z hladiny zatopeného parku.
V súčasnosti možno za pôvodné, a teda pamätné stromy niekdajšieho mestského bitúnku považovať 12 líp veľkolistých (Tilia platyphyllos), ktoré sa od ostatných drevín odlišujú najmä výraznou hrúbkou kmeňa. Z tohto počtu sa 10 líp nachádza v blízkosti Hotela LUX na trávnatom ostrovčeku obkolesenom pešími komunikáciami a 2 lipy sú situované za cestou, v priestore s výtvarnými prvkami.
Pamätné lipy veľkolisté majú obvod kmeňa (meraný vo výške 130 cm) v nasledovnom rozsahu:
230 cm (vo výške 1 m sa kmeň rozčleňuje), 325 cm, 309 cm, 287 cm, 280 cm, 285 cm, 245 cm, 256 cm (s dutinou), 250 cm, 260 cm, 331 cm (vysunutý z ostrovčeka) a 242 cm (taktiež vysunutý z ostrovčeka), t. j. v rozpätí 230 – 331 cm. Výška stromov sa pohybuje medzi 18 a 23 metrami. Keďže lipy patria medzi dlhoveké dreviny, ich vek možno odhadnúť na 110 až 130 rokov.
V spomenutom parkovom ostrovčeku, kde sa nachádza desať mohutných pamätných líp veľkolistých (Tilia platyphyllos), rastú aj ďalšie dreviny: štyri mladšie lipy malolisté (Tilia cordata), štyri javory tatárske (Acer tataricum), z ktorých jeden sa rozčleňuje až do piatich kmeňov, ďalej tri brezy (Betula sp.) a jedna ozdobná, purpurovolistá forma buka lesného (Fagus sylvatica var. atropurpurea). Pozdĺž niektorých peších komunikácií sú vysadené aj mladé lipy.
The city slaughterhouse was built in 1886 and originally stood on the opposite side of the Hron River, which formed a large meander below the Butcher’s Bastion. The slaughterhouse was separated from Uhlisko by an old railway line leading from the Small Railway Station to the then Main Railway Station. Access to the slaughterhouse from the town was from the “U Kopov” Inn below Butcher’s Bastion via a temporary wooden bridge over the Hron River (concrete from 1926 and wooden again after World War II) along a road that crossed the old railway line and led to Uhlisko. Wastewater from the slaughterhouse flowed into the Hron River right next to the bridge without being treated, which is why fish gathered there in large numbers and were caught by many local fishermen.
There was a group of spreading Linden trees around the slaughterhouse, which is why some people referred to it as the “slaughterhouse under the Linden trees.” The group partially isolated the slaughterhouse from its surroundings. After the old railway line was closed in 1951 and the Hron River was rerouted between 1956 and 1959, the slaughterhouse was demolished, but most of the Linden trees remained in their original location, but in front of the new riverbed. After the creation of the park under the SNP Memorial, the reconstruction of the road along the new Hron riverbed (1964), and the construction of the LUX Hotel (opened in 1969), these Linden trees, as significantly thicker trees, are found in the southeastern edge of this park. During the floods of 1974, the trunks of these Linden trees stood out in the flooded park.
Currently, 12 large-leaved Linden trees (Tilia platyphyllos) can be considered original and therefore memorable trees that were located near the former municipal slaughterhouse, differing from other trees mainly in the thickness of their trunks. Of the 12 large-leaved Linden trees, 10 are located near the LUX Hotel on a grassy island surrounded by walkways, and 2 large-leaved Linden trees are located beyond the walkway, in an area with artistic elements.
The memorable large-leaved Linden trees have the following trunk circumference measured at a height of 130 cm: 230 cm (the trunk splits at a height of 1 m), 325 cm, 309 cm, 287 cm, 280 cm, 285 cm, 245 cm, 256 cm (with a hollow), 250 cm, 260 cm, 331 cm (protruding from the island) and 242 cm (also protruding from the island), which means they range in thickness from 230 to 325 cm. The height of these Linden trees ranges from 18 to 23 meters. Linden trees are long-lived trees, and the age of these beautiful, spreading large-leaved Linden trees can range from 110 to 130 years.
In the aforementioned park island, where there are up to 10 spreading large-leaved Linden trees (Tilia platyphyllos), there are also 4 younger and thinner small-leaved Linden trees (Tilia cordata), four Tatarian maples (Acer tataricum), one of which is divided into five trunks, three birches (Betula sp.), and one decorative purple-leaved form of European beech (Fagus sylvatica, var. atropurpurea). Young Linden trees have also been planted along some of the walkways.
Autor textu: Ing. Július Burkovský
