Pochádzal z kalvínskej šľachtickej rodiny Lippayovcov z Almáša (Jabloňov nad Turňou v okrese Rožňava), ktorej prvý známy predok Ján Lippay, alias Almásy, získal v roku 1689 šľachtický titul. Za zlatníka sa Samuel Libay vyučil v Bratislave u zlatníckeho majstra Jána Michala Tirtscha. Povinnú vandrovku absolvoval ako tovariš aj vo Viedni. V roku 1807 vstúpil do banskobystrického cechu zlatníkov. Patril medzi najlepších zlatníkov v celej habsburskej rakúsko-uhorskej ríši. Svedčí o tom jeho menovanie za čestného člena viedenského a peštianskeho zlatníckeho cechu. K jeho najznámejším výrobkom patria: pozlátený „Glabitsov“ pokál z roku 1835, busta cisára Františka I. z roku 1841 a strieborná socha Napoleona Bonaparta z roku 1847. Za manželku si zobral Frederiku Schröppel, s ktorou mal šesť detí. Najznámejší boli Augustín Teofil a Karol Ľudovít Libay.


Samuel Libay was the descendant of a Calvinist noble family of the Lippays from Almáš (Jabloňov nad Turňou in the Rožňava district). His first known ancestor, Ján Lippay, known as Almásy, obtained the title of nobility in 1689. Libay trained to become a goldsmith with master Ján Michal Tirtsch. He spent part of his obligatory time as a journeyman in Vienna. In 1807, he joined the Guild of Goldsmiths in Banská Bystrica. He was one of the best goldsmiths in the entire Habsburg Empire, as attested by his honorary membership of the guilds of goldsmiths in Vienna and Pest. His most famous works include the gilded “Glabits’” chalice from 1835, a bust of Emperor Franz I from 1841 and a silver statuette of Napoleon Bonaparte from 1847. He married Frederika Schröppel, with whom he had six children. Augustín Teofil and Karol Ľudovít Libay were the most famous ones.


Autor textu: PhDr. Vladimír Sklenka, PhD.