Od roku 1942 žil v Banskej Bystrici. Kvôli vážnym zdravotným problémom nedokončil štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, vrátil sa do Banskej Bystrice, kde pracoval ako metodik Domu osvety, dramaturg Krajského bábkového divadla, redaktor denníka Smer a štúdia Československého rozhlasu. V období po roku 1970 dostal zákaz verejnej publikačnej činnosti. V roku 1980 odišiel do invalidného dôchodku. Knižne debutoval roku 1960 básnickou zbierkou Zem pod nohami, s ktorou získal významnú cenu v celoslovenskej súťaži. Súčasťou bola poéma Moje mesto, ktorou citlivo vzdal hold ľuďom a životu v meste. Bol aj aktívnym členom odbočky Zväzu slovenských spisovateľov. Pochovaný je na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici. Meno básnika nesie knižnica, gymnázium, festival Literárna Banská Bystrica, literárna súťaž Kováčova Bystrica a jedna z ulíc mesta.
Mikuláš Kováč lived in Banská Bystrica from 1942. Due to ill health, he could not finish his studies at the Teachers Training College in Bratislava and returned to Banská Bystrica where he worked as an expert in methodology at the Education Authority, a dramaturge of the Regional Puppet Theatre, editor of the Smer daily and editor in the local radio. He was prohibited from publishing since 1970 and in 1980 he retired on grounds of his disability. He first published his poems in 1960 in a collection titled Zem pod nohami (The Earth beneath our Feet) which won a major national prize. This collection included his poem Moje mesto (My Town), celebrating the people and the life in the town. He was an active member of the local unit of the Association of Slovak Writers. He is buried in the Lutheran Cemetery in Banská Bystrica. A local library, a secondary school, a poetry festival (Literárna Banská Bystrica), a literary competition (Kováčova Bystrica) and a street are named after him.
Autor textu: PaedDr. Jana Borguľová
