Absolvent elektrotechnickej priemyslovky v Banskej Bystrici vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT (1964). Publikovať začal ako stredoškolák; debutoval knihou zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966), za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska. V rokoch 1968 – 1971 bol redaktorom Matičného čítania v Martine, no pod vplyvom normalizačných praktík bol niekoľko rokov bez zamestnania. V rokoch 1976 až 1990 pracoval ako energetik v Stavoindustrii, z toho časť na výstavbe metra v Prahe, kde mal príležitosť skontaktovať sa aj s pražskými disidentmi. Po roku 1990 sa stal redaktorom literárnej redakcie štúdia Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici. Vydal viacero pozoruhodných prozaických kníh, za ktoré získal v roku 1998 Cenu Dominika Tatarku aj Cenu Tatra banky. Hrúzova próza je moderným vyjadrením sveta na konci dvadsiateho storočia.
After studying at the Electrotechnical Vocational School in Banská Bystrica, Pavel Hrúz graduated from the Electrotechnical Faculty of the Slovak Technical University (1964). He was still a secondary school student when he published his first works. His first book, Dokumenty o výhľadoch (Documents on Perspectives, 1966), was set among students and won the Ivan Krasko Award. From 1968 to 1971, he was the editor of the magazine Matičné čítanie in Martin but later remained unemployed for several years due to political pressure during the period of normalization. From 1976 to 1990 he worked as an energy sector specialist in Stavoindustria and was involved in the construction of the metro in Prague, where he had the opportunity to meet the Czech dissidents. Since 1990, he worked as the editor of the drama section of the Slovak Radio in Banská Bystrica. He published several remarkable books of prose and won the Dominik Tatarka Prize and the Tatra Banka Prize. His works are a modern reflection on the world at the end of the 20th century.
Autor textu: PaedDr. Jana Borguľová