Július Flache bol v období medzi dvomi svetovými vojnami známym reprezentantom výtvarnej kultúry na Slovensku. Pochádzal z Budapešti, v Banskej Bystrici sa usadil z vlastnej vôle po 1. svetovej vojne. Mimo svojej maliarskej činnosti najviac organizačnej práce venoval Jednote výtvarných umelcov Slovenska (1920 – 1937), prvému umeleckému spolku na Slovensku, ktorý združoval iba výtvarných umelcov. Maľoval portréty, zátišia, krajinu, figurálne kompozície. Popri objednaných portrétoch mešťanov boli jeho obľúbenými modelmi ľudia okolitých dedín, bol aj neúnavným zberateľom ľudového umenia Horehronia. Banskú Bystricu maľoval po celý život – jej uličné interiéry, dominanty, pohľady na mesto z Urpína v lete, zime – v premenách vlastného maliarskeho vývoja. Mal výnimočný talent pre monumentalitu. Jednu z mála príležitostí ju uplatniť mal pri výzdobe interiérov divadla Národného domu s názvom Alegória mesta Banská Bystrica. Je to kompozícia 17 figúr o rozmere 220 x 980 cm. Jeho maľba má osobitú výrazovú silu a prejavuje súvis so súdobými európskymi prúdmi – najmä s expresionizmom a neoklasicizmom dvadsiatych rokov. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne.
Július Flache was a well-known figure on the Slovak visual art scene during the interwar years. He was born in Budapest but decided to settle in Banská Bystrica after World War I. Apart from his artistic work, he was actively involved as an organizer in the Association of Slovak Visual Artists (1920–1937), the first artistic association in Slovakia, associating visual artists exclusively. Július Flache painted portraits, still lifes, landscapes and figural compositions. He painted portraits of the leading figures in the town on order but he also liked to paint people from the nearby villages, and systematically collected folk art of the Upper Hron region. He painted Banská Bystrica all his life – its streets, dominant features, summer and winter vistas from Urpín – changing as his own style of painting changed, too. He had an exceptional talent for monumental painting. One of the few opportunities to use it came with the order to decorate the interior of the National House Theatre in Banská Bystrica, where he painted his Allegory of Banská Bystrica (1929- 1930) depicting 17 figures in a space of 220x980cm. Flache’s paintings have a specific power of expression, echoing the contemporary European movements – mainly Expressionism and Neo-Classicism of the 1920s. The artist died in Banská Bystrica and is buried in the Lutheran Cemetery.
Autor textu: PhDr. Klára Kubičková, PhD.
