Spolu s Alexandrom Moyzesom a Eugenom Suchoňom patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny. Kompozíciu vyštudoval na Konzervatóriu a Majstrovskej škole Vítězslava Nováka v Prahe a neskôr u Felixa Weingartnera vo Viedni. Žil v Bratislave, kde pôsobil ako dramaturg Opery SND a pedagóg na konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení. Napriek významným piesňovým, zborovým a komorným skladbám ťažisko Cikkerovej tvorby tvoria symfonické diela a deväť opier. Vrcholom je opera Vzkriesenie podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorá zaznamenala najväčší úspech v zahraničí. Venoval sa aj umeleckému spracovaniu ľudových piesní pre rôzne obsadenie. Za humanizmus v hudbe dostal v roku 1966 Herderovu cenu vo Viedni a v roku 1979 Cenu UNESCO za hudbu.
Ján Cikker is one of the most important Slovak modernist composers, along with A. Moyzes and E. Suchoň. Cikker studied composition under Vítězslav Novák at the Music and Masters School in Prague and later under Felix Weingartner in Vienna. He lived in Bratislava where he worked as a dramaturge in the Opera of the Slovak National Theatre and as a teacher at the Music Academy and at the Academy of Performing Arts. He composed important songs, choir and chamber music, but his symphonic pieces and nine operas form the core of his work. His major work, the opera Vzkriesenie (Resurrection) based on the novel by Leo Tolstoy, was an international success. Cikker also arranged folk songs for different voices. In 1966, he was awarded the Herder Prize in Vienna for humanism in music, and in 1979 the UNESCO Prize for music.
Autor textu: PhDr. Marianna Bárdiová, PhD.