Začiatkom 16. storočia bola v Uhorsku znehodnotená vtedajšia mena. Keďže strieborné mince stratili až 2/3 svojej hodnoty, došlo k nárastu cien tovarov. Baníci z thurzovsko-fuggerovského mediarskeho podniku dostávali naviac mzdy v menej hodnotných medených minciach, čo im navodilo ťažkú ekonomickú situáciu. Počiatočné nepokoje a štrajk v máji 1525 prerástli do otvorenej vzbury. Nepokoje sa z Banskej Bystrice v roku 1525 postupne rozšírili aj do ďalších banských miest a vo februári 1526 došlo k ozbrojenému povstaniu, ktoré bolo násilne potlačené a jeho vodcovia boli popravení. Nová vlna nepokojov vypukla v auguste 1526. Napriek neúspešnému výsledku sa povstanie baníkov v Banskej Bystrici stalo najväčším sociálnym hnutím a ozbrojenou vzburou námedzne pracujúcich na Slovensku v období feudalizmu.
At the beginning of the 16th century, the Hungarian currency at the time decreased in value. As the silver coins lost up to two thirds of their original value, the prices of goods increased. Furthermore, miners in the Thurzo-Fugger Copper Company received their wages in low-value copper coins, making their economic situation even worse. In May 1525, the initial unrest and a strike grew into an open revolt. In 1525, the protests spread from Banská Bystrica to other mining towns and in February 1526 turned into an armed uprising that was ruthlessly suppressed and its leaders were executed. A new wave of unrest broke out in August 1526. Despite being unsuccessful, the Miners’ Revolt in Banská Bystrica was the largest social movement and armed rebellion of labourers in feudal Slovakia.
Autor textu: PhDr. Igor Graus, PhD.
