Rudolfovou manželkou sa stala Vilma Wachtlerová, dcéra banskobystrického mešťanostu Kazimíra Wachtlera (jeho dom sa nachádza na Námestí Štefana Moysesa č. 2.). Správe novovybudovaného pivovaru na Hornom námestí v Banskej Bystrici sa mal venovať Július, ktorý sa však spustenia prevádzky nedožil. Pochovaný bol v krypte kostola v Hornej Mičinej. V roku 1942 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do rodinnej hrobky v Banskej Bystrici. Jeho pozíciu v novovybudovanom pivovare preberá starší brat Rudolf. Synovia Rudolfa Herritza – Viliam (* 1872 – † 1943, zomrel ako bezdetný) a Július (* 1875 – † 1933) zdedili majetok po otcovi v roku 1901, každý v jednej polovici. Július mal s manželkou Augustou, rod. Tillésovou, svadobný obrad 20. apríla 1912 vo farskom kostole v Banskej Bystrici. Z manželstva pochádzali dve deti, dcéra Vera Lea Vilma Mária a syn Kazimír Bela Rudolf Július ( * 1927), ktorý je posledným žijúcim mužským potomkom rodiny Herritzovcov. Kazimír uzavrel manželstvo s Klárou Zamaroćzy (* 1929 – † 2005) v Krupine v roku 1956 a následne emigrovali cez Maďarsko do Rakúska, kde žije dodnes. Ich manželstvo bolo bezdetné. Základnú školu (1. – 4. ročník) vychodil v Banskej Bystrici, neskôr pokračoval v štúdiu vo Viedni. Obdobie medzi znárodnením a emigráciou prežil Kazimír Herritz u svojej tety z matkinej strany Ley Amannovej, rod. Tillésovej, v dome na Skuteckého ulici č. 6. Herritzovci, vo svojej dobe jedna z najbohatších rodín v Banskej Bystrici, sa rovnako ako Teof il Štadler (spolumajiteľ harmaneckých papierní) aktívne zapájali do verejnoprospešných projektov v meste. Finančne prispeli na výstavbu mestskej nemocnice na Bánoši (dnes psychiatrický pavilón NsP F. D. Roosewelta), výstavbu mestskej opatrovne na Hornej ulici č. 28 (v minulosti objekt slúžil ako domov dôchodcov, dnes nie je využívaný) a sirotinca pri bývalých Radvanských kasárňach (dnes je v týchto miestach kruhový objazd pri Europa SC). Farnosti Banská Bystrica darovali vitráž, ktorá je umiestnená na pravej strane od hlavného oltára vo farskom kostole. Všade boli umiestnené tabule v maďarskom jazyku ako pamiatka na donorov, ktoré však boli neskôr odstránené. Rodinná hrobka na katolíckom cintoríne bola postavená podľa projektu významného budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla. V meste žila ešte jedna rodinná vetva Herritzovcov, ktorá obývala dom na Námestí Štefana Moysesa č. 16.