TRI GENERÁCIE BANSKOBYSTRICKÝCH KNÍHTLAČIAROV Prvé brožúry a knihy z Banskej Bystrice s označením vytlačené u Filipa Macholda pochádzajú z roku 1832. Kremnický rodák, nositeľ tohto mena (* 18. 10. 1815 – † 8. 10. 1864), nemal vtedy ani 17 rokov. Jeho matka, pani Helena Machold, odkúpila starú tumlerovsko-štefániovskú kníhtlačiareň a stala sa jej utajenou majiteľkou, len aby zaistila synovi výnosné remeslo. Účinkovanie Filipa Macholda ako samostatného majstra typografa môžeme datovať od prelomu rokov 1837 – 1838. Predchádzali mu učňovské roky a tovarišská van-drovka po viacerých významných centrách kníhtlačiarstva v monarchii a v Nemecku. K uľahčeniu pracovného osamostatnenia pomohol Filipovi Macholdovi II. vstup do manželstva s Alojziou Pecko-vou. V priebehu niekoľkých rokov sa stal aj otcom trojdetnej rodiny. Zhruba v tom istom čase presťahoval tlačia-reň z Lazovnej ulice do bližšie neznámeho domu v štvrti (Medený) Hámor. Zmodernizoval jej vybavenie, pomocou ktorého dokázal tlačiť vkusne upravené knihy, brožúry a iné „produkty”. Záujem o jeho služby prejavovali nielen miestni dejatelia, národovci (najviac Karol Kuzmány), vzdelanci, ale aj iná verejnosť zo širokého okolia. Roku 1840 Filip Machold II. vytlačil svoj spis, ktorým v nemčine pozdravil 400. výročie vynájdenia kníhtlače Zu vierten jubelfeier der Erfindung der Buchdruckerskunst s pripojenou vlastnou ódou na Guttenbergov vynález. Ťažká dlhotrvajúca choroba prinútila Filipa Macholda II. viac myslieť na budúcnosť tlačiarne. Vyučil preto v typografii nielen syna Filipa III., ale aj manželku a obe dcéry Alojziu a Máriu. Od jeho predčasného, ale nie náhleho úmrtia v jeseni roku 1864 viedla úspešne tlačiareň skoro 11 rokov manželka. Dokonca ju vybavila rýchlolisom. Firemná značka zaznamenala iba malú zmenu: Vytlačené u Filipa Macholda vdovy. Filip Machold III. (* 2. 12. 1845 – † 28. 1. 1915) bol vo vedení tlačiarne ešte úspešnejší ako jeho otec. Presťahoval ju na Hornú ul. č. 18. Veľa napovie aj veľká záslužná medaila za peknú úpravu tlačív zo Všeobecnej krajinskej výstavy v Budapešti, ktorú mu udelili v roku 1885. O ňom, ako aj o jeho synovi Filipovi Macholdovi IV. ( * 8. 7. 1876 – † 3. 2.1955) máme už viac údajov aj od nepriamych či priamych potomkov žijúcich v Košiciach – od RNDr. Juraja Feješa a Ing. Viliama Ľudovíta Macholda. Po roku 1909 sa obaja Macholdovci (otec aj syn) stali členmi rady Mestského múzea v Banskej Bystrici, ktorého zbierkový fond obohatili o časť hnuteľného inventára starej tlačiarne, vrátane firemného štítu. Filip Machold IV. zareagoval na narastajúcu konkurenciu rozšírením podnikovej agendy: k vydavateľskej činnosti a obchodu s papierom pridružil kníhkupectvo. V práci kníhkupca našiel až také zaľúbenie, že v roku 1919 prenajal typografickú prevádzku firmy, ktorá fungovala pod názvom Ľudová tlačiareň a od roku 1923 ako Slovenská Grafia. Zamestnávala 13 až 14 sádzačov. Trom z nich ju potom v roku 1940 odpredal. Znárodnenie po februári 1948 znamenalo definitívny koniec účinkovania Macholdovcov v banskobystrickej knižnej kultúre. Prišli o kníhkupectvo aj o obchod s papierom a kancelárskymi potrebami.