Po vyštudovaní vyššej priemyselnej školy v Budapešti bol ako dobrovoľník povolaný v roku 1911 do jedno-ročnej vojenskej služby, ktorú odslúžil v 7. pešom pluku v rakúskom Gráci. Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie 1.8.1914 odišiel na front ako veliteľ čaty, kde bol 24.11.1914 zajatý pri Krakove. Počas organizovania českoslo-venských légií sa zdržiaval v Rusku a v roku 1919 bol menovaný za veliteľa československého tábora pre Slovákov v Irkutsku. Po návrate do ČSR ako veliteľ pluku v hodnosti majora bol prijatý do československej armády, kde zastával viaceré veliteľské a diplomatické funkcie. V roku 1933 bol vymenovaný do hodnosti brigádneho generála a v roku 1938 získal hodnosť divízneho generála. Po vzniku samostatného slovenského štátu a utvorení slovenskej armády sa stal jej generálnym inšpektorom. Ako člen slovensko-maďarskej delimitačnej komisie sa v auguste 1939 nevrátil z jej rokovania v Budapešti, odišiel do Francúzska, kde sa stal členom Československého národné-ho výboru v Paríži a veliteľom 1. československej divízie vo Francúzsku. Po porážke Francúzska odišiel do Lon-dýna, kde pôsobil v československej exilovej vláde vo viacerých funkciách, od 8.5.1942 ako zástupca ministra národnej obrany. Medzitým mu na Slovensku bola odňatá hodnosť generála a 28.3.1942 bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti a pozbavený slovenského štátneho občianstva. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol na návrh ministra národnej obrany československej exilovej vlády prezidentom E. Benešom vymenovaný za veliteľa 1. československej armády na Slovensku, ktorej velenie prevzal 7. 10.1944. Za člena Slovenskej národnej rady bol kooptovaný 13.10.1944. Po nemeckom gene-rálnom útoku na povstalecké územie sa spolu s veliteľstvom 1. čs. armády presunul na Donovaly a 28.10.1944 vydal operačný rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja a vymedzil priestor činnosti pre jednotlivé taktické skupiny. 3.11.1944 ho Einsatzkomando 14. spolu s generálom Golianom a ďalšími dôstojníkmi zajalo v Pohronskom Bukovci. Za doteraz celkom neobjasnených okolnosti zomrel pravdepodobne na jar v roku 1945 v Nemecku. Dekrétom prezidenta ČSR zo dňa 25.10.1946 bol s účinnosťou od 1.5.1945 povýšený do hodnosti armádne-ho generála in memoriam. V roku 1991 mu bol udelený Rad Milana Rastislava Štefánika III. triedy a v roku 1995 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy vojenského druhu in memoriam.