Ľudovú školu vychodil v rodnej obci, meštiansku v Banskej Bystrici. V rokoch 1886–1889 študoval na učiteľskom ústave v Kláš-tore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil v Banskej Bystrici, Hornej Lehote, Kolároviciach, Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach (1893–98). Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, lebo sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou kvôli národnému presvedčeniu. Napokon sa rozhodol pre štúdium na obchodnej akadémii v Prahe, kde ho podporovala Českoslovanská jednota. Štúdium v Prahe mu prospelo, stal sa členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami, spoznal kvalitné divadlá a kultúrne prostredie. V rokoch 1900–1901 pracoval vo Vidieckej ľudovej banke v Trnave, 1901–1904 v Tatra banke v Martine, kde zároveň spolure-digoval Ľudové noviny. Šesť rokov bol účtovníkom Ľudovej banky v Nadlaku, dva roky vedúcim filiálky Tatra banky v Prešove. V rokoch 1912–1914 sa stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, po zastavení jej činnosti pracoval ako redaktor Národného hlásnika. Roku 1915 narukoval na východný front, kde sa zapojil do čs. zahraničného odboja v Rusku. Vstúpil do čs. légií a v hodnosti kapitána sa cez USA vrátil r. 1919 do ČSR. Chvíľu pôsobil v Martine, od roku 1920 bol v hodnosti majora pred-nostom umiestňovacej legionárskej kancelárie v Bratislave. Roku 1925 ako podplukovník odišiel do výslužby a venoval sa iba lite-rárnej činnosti. Jozef Gregor Tajovský bol jedným z vrcholných predstaviteľov slovenského literárneho realizmu. Knižne debutoval mravoučnými poviedkami Omrvinky a Z dediny (1897), podobné sú aj Rozprávky (1900). V prvom decéniu 20. storočia vytvoril najlepšie krátke prózy s tematikou života postáv z najchudobnejších vrstiev – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb, Mišo a i. Oso-bitne zaujali črty zo života jeho starých rodičov – Prvé hodinky, Žliebky, Do konca. Paralelne sa venoval aj dramatickej spisbe, úspech mu priniesla najmä veselohra Ženský zákon (1901), inak boli ladené ďalšie hry – drámy Matka, Nový život, Hriech, V službe a Tma, pričom jeho najvýznamnejšou hrou boli Statky-zmätky (1909) s kritikou chamtivosti a mamonárstva. Neskôr sa pokúsil vytvoriť cyklus národných drám zo slovenských dejín – Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci a Hrdina. Tajovský si zachoval úprimný vzťah k rodisku a jeho prostému ľudu, svedčí o tom aj jeho želanie spočinúť pri svojich blízkych v rodnom Tajove. Meno Jozefa Gregora Tajovského nesie Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, ktorého súčasťou bola v rokoch 1959–1993 aj opera v Banskej Bystrici. Po ňom bolo pomenované Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského na Tajovského ulici a Základná škola Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici – Podlaviciach. Názov Tajovského divadelné dni nesie regionálna súťaž a prehliadka amatérskeho divadla a divadla mladých.