Rímskokatolícky biskup, ThDr., monsignor, náboženský spisovateľ. Narodil sa 13. 5. 1882 v Rajci. Gymnázium študoval v Nitre, teológiu v Budapešti. V r. 1906 sa stal ceremoniárom u nitrianskeho biskupa Karola Kmeťku a neskôr pôsobí ako profesor teológie v Nitre. Od roku 1941 bol ustanovený za biskupa koadjútora pre Bansko-bystrickú diecézu. Po smrti dlhodobo chorého biskupa Mariána Blahu v r. 1943 sa stal 13. sídelným biskupom. Jedným z jeho prvých krokov bolo, že preniesol svoju rezidenciu zo Sv. Kríža nad Hronom do sídla diecézy v našom meste. Škrábik si veľmi skoro získal svojou ľudskosťou obľubu u veriacich. Počas vojny ukryl v seminári a v biskupskej rezidencii viacero politických exponentov a zachránil ich pred prenasledovaním. Spolu s verejným činiteľom Jánom Balkom sa zaslúžil o záchranu desiatich činiteľov SNP, ktorých Nemci plánovali popraviť. Pred skončením vojny bol prítomný v Kremničke na exhumácii zavraždených obyvateľov. Bol autorom polemických prác na obranu katolíckej cirkvi a náboženstva i príručky slovenského jazyka pre Maďarov. Prispieval do viace-rých novín a časopisov. Po nástupe komunizmu okúsil značné prenasledovanie, čo prispelo k zrúteniu jeho zdravotného stavu.. V predtuche, že biskupstvo nebude dlhšie obsadené, ustanovil pred smrťou niekoľkých provikárov na zaistenie chodu cirkevného života v diecéze. Zomrel 8. 1. 1950 v Banskej Bystrici. Ako jediný z pätnástich banskobystrických biskupov je pochovaný na miestnom cintoríne. Po jeho smrti zostalo biskupstvo osirelé až do r. 1973, keď československý štát povolil biskupskú vysviacku Jozefa Feranca. Na budove biskup-ského úradu sídliaceho na Nám. SNP č. 19 je umiestnená tabuľa pripomínajúca roky Škrábikovho účinkovania. Jeho osobu pripomína aj doska na nádvorí kaplnky na miestnej Kalvárii.