Vyučil sa v obchode Daniela Szumráka, r. 1857 si založil vlastný obchod. V roku 1866 prevzal spolu so švagrom Harmanecké papierne a vynikajúce ekonomické myslenie mu prinieslo značné zisky. Ako 50 ročný sa utiahol na odpočinok, aby sa mohol spoločensky angažovať. Jeho múdrosť a skromnosť dávali priestor na prejavenie dob-ročinnosti, stal sa nezištným mecenášom najmä voči chudobným a potrebám mesta. Daroval desiatky tisíc korún na rozličné účely. Okrem drobných darov to boli značné sumy napr. na rekonštrukciu ev. gymnázia, nadstavenie chudobinca, pre-stavbu elementárnych škôl, na obnovu farských bytov a i. Najznámejší je jeho dar mestu na vybudovanie hron-ského nábrežia od kolkárne po súčasnú Národnú ulicu a postavenie mosta k železničnej stanici. Na jeho počesť nesie nábrežie meno svojho mecenáša Teofila Stadlera. Od roku 1885 bol kráľovský, neskôr dvorný radca, získal titul Rytier železnej koruny III. triedy, bol členom župného zastupiteľstva, čestný občan mesta, čestný predseda Národnej robotníckej strany. 29 rokov pôsobil vo funkcii trinásteho dozorcu banskobystrického evanjelického cirkevného zboru. Pochovaný je na ev. cintoríne v Banskej Bystrici. Na budove ev. fary v Lazovnej ulici je umies-tnená pamätná tabuľa na jeho počesť.