Nepoznáme miesto jeho narodenia. Hlavným rabínom Banskej Bystrice bol od r. 1906 až do svojej smrti. Jeho predchodcami boli Chajim Heinrich Goldziher (do roku 1896) a po ňom trnavský rodák Dr. Emanuel Lenke, známy vzdelanec a autor viacerých publikácií z oblasti judaistiky. V oboch prípadoch išlo o vzdelaných reformných absolventov budapeštianskeho seminára. Rovnako vysoké a kvalitné vzdelanie akiste nadobudol aj Dr. Áron Schönfeld. Pozornosť banskobystrickej židovskej náboženskej obce zrej-me upútal ako mladý autor pozoruhodného náboženského spisu „A zsidó vallásbölcsészek szentirasmagyarázata Maimuni utan. Elsö rész Jakob Anatoli és Lévi b. Geršon“ (Výklad sväteho písma židovskými mudrcami po Maimunim), ktorý vyšiel v Budapešti v roku 1904 a ktorý nedávno zažil dve moderné reedície v hebrejčine. Pôsobil aj ako učiteľ v židovskej škole na Lazovnej ul. Patril tiež k uznávaným propagátorom myšlienky sionizmu a dejateľom sionistického hnutia. Nezabúdajme, že k banskobystrickému rabinátu patrilo na začiatku 20. storočia 58 okolitých obcí. Samotná Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značný nárast židovského obyvateľstva, ktoré roku 1910 dosiahlo svoje historické maximum počtom 1260 osôb. Funkciu hlavného rabína vykonával Dr. Áron Schönfeld aj v období 1. ČSR. V marci 1921 v rámci pohrebných obradov pri zosnulom maliarovi Dominikovi Skuteckom predniesol smútočnú reč. So svojimi inými textami ju potom uverejnil r. 1926 v knihe s názvom Modrý vták. Pre miestnu židovskú nábožen-skú obec tieto roky priniesli rozmach a prosperitu. Mohla si dovoliť aj 5 - 6 stálych, resp. ešte i niekoľkých dočasných zamestnan-cov. Aktivizovala sa tiež miestna pobočka sionistického hnutia so zhruba dvestočlennou základňou, ktorá mala čulé kontakty po celej republike. Vďaka nim získala Banská Bystrica zastúpenie vo výkonnom výbore Ústredného zväzu sionistov v ČSR, a to práve v osobe Dr. Árona Schönfelda. Zvrat prinieslo obdobie vojnového slovenského štátu - v podobe perzekúcií. V roku 1942 bolo z mesta deportovaných 56 % ži-dovského obyvateľstva. Okolo 400 osôb však bolo chránených výnimkami. Napriek sťaženým podmienkam banskobystrická židovská náboženská obec pod vedením rabína Dr. Árona Schönfelda pokračovala v činnosti. Namiesto zatvorenej synagógy sa miestom bohoslužieb stala dočasná modlitebňa v židovskej škole. V októbri 1944 sa banskobystrickí židia rozhodli opustiť mesto a uchýliť sa do okolitých obcí a hôr. Aj tam však časť z nich zaistili príslušníci nemeckej bezpečnostnej služby a slovenskí gardisti, ktorí ich mučili, vraždili a pochovávali v masových hroboch. S po-mocou miestneho obyvateľstva časť miestneho židovského obyvateľstva prežila v odľahlých obciach, lesoch či bunkroch. Medzi nimi bol Dr. Áron Schönfeld, ktorý sa zaslúžil o urýchlenú obnovu tunajšej náboženskej obce. Vo funkcii rabína preto potom pôso-bil až do svojej smrti r. 1950. Pochovaný na židovskom cintoríne v Banskej Bystrici.