Narodila sa v rodine notára. Začínala v ochotníckom divadle, v roku 1933 ukončila štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Bola jednou z prvých herečiek s odborným vzdelaním, patrila k zakladajúcej hereckej generácii SND. V rokoch 1933–1936 bola externou členkou SND, v rokoch 1936 – 39 sa stala členkou českej činohry SND, potom až do roku 1980 bola členkou SND. V rokoch 1951–1957 vyučovala javiskovú reč na VŠMU. Bola prvou manželkou básnika Jána Roba Poničana. Spočiatku hrávala iba malé úlohy, rozhodujúcou bola pre ňu spolupráca s českým režisérom Viktorom Šulcom, ktorý jej umožnil rozvíjať herecké kvality. Na doskách SND hrávala v klasických komédiách ako aj v psychologických drámach a tragédiách. Doménou Bety Poničanovej sa stali najmä ženy hrdé, panovačné, často nevľúdne, zatrpknuté a ovládajúce svoje okolie, vo vnútri však nešťastné. Dôležitou súčasťou jej herectva boli však aj úlohy v klasických a súčasných hrách slovenských dramatikov Kamenný chodníček, Najdúch, Čaj u pána senátora, Statky – zmätky, Ženský zákon, Jožko Púčik a jeho kariéra, Herodes a Herodias, Sonatína pre páva a i. Jej herecká filmografia je bohatá, roku 1937 debutovala vo filme Matkina spoveď, ďalej hrala vo filmoch Vlčie diery, Kozie mlieko, Rodná zem, Drevená dedina, Šťastie príde v nedeľu, Dáždnik svätého Petra, Muž, ktorý sa nevrátil, Chvíle rozhodnutí, Ivanov, Balada o Vojtovej Maríne, Konec srpna v hoteli Ozon, Rok na dedine, Kolonie Lanfieri, Do zbrane, kuruci, Volání rodu, Na Veliké řece. Beta Poničanová vytvorila desiatky postáv v rozhlasových hrách, spolupracovala aj so Slovenskou televíziou. Pochovaná je na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici. Roku 1949 bola ocenená Národnou cenou za herecký výkon, roku 1967 dostala titul zaslúžilá umelkyňa.