Rodáka z Tajova pri Banskej Bystrici vo svete preslávili vynálezy v oblasti rádiotelegrafie, pripisuje sa mu prvenstvo v bezdrôto-vej telekomunikácii. S rodičmi Jánom a Zuzanou, rodenou Slamovou a bratom Jánom vyrastal na okraji Tajova v časti Farbenô. Počas štúdií v tajovskej škole a na banskobystrickom gymnáziu rozvíjali jeho nadanie na maliarstvo, prírodné vedy a techniku učitelia Karol Berger, Jozef Božetech Klemens a maliar Dominik Skutecký. Na povolanie kňaza sa pripravoval v bratislavskom, ostrihomskom a banskobystrickom seminári, svoje záujmy rozdelil medzi teológiu, vedu a umenie. Po vysvätení za rímsko-katolíckeho kňaza roku 1888 si vedomosti z výtvarného umenia zdokonaľoval na maliarskej škole v Budapešti a na Akadémii umení v Mníchove (1889 – 1894). Ako kňaz pôso-bil na viacerých farách, pre svoje národné cítenie bol často prekladaný. To bol nakoniec aj dôvod jeho odchodu do USA v roku 1896. Usadil sa v Pensylvánii, baníckej osade Wilkes-Barre, kde žila pomerne veľká komunita Slovákov z okolia Prešova. Murgaš bol scrantonským biskupom vymenovaný za pastora Zboru slovenskej katolíckej cirkvi svätého srdca. Jeho pôsobenie v Amerike bolo mimoriadne plodné a bohaté, viditeľné stopy zanechal v cirkevnej, vedeckej, umeleckej, prírodovednej i spoločensko-politickej oblasti. Vo Wilkes-Barre dal pre slovenských prisťahovalcov postaviť slovenský kostol, faru, školu, organizoval finančné zbierky, do slo-venského kostola sám namaľoval obrazy. Založil Slovenskú ligu v Amerike a bol aktívnym funkcionárom Prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených štátoch amerických. Podstatnú časť svojej energie však vložil do vedeckých pokusov v oblasti fyziky – elektro-techniky. V roku 1904 mu federálny patentový úrad vo Washingtone priznal dva patenty: Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu, tzv. Tón-systém a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Na využívanie Murgašových vynálezov bola vo Philadelphii založe-ná účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Company. V rozpätí rokov 1904 – 1911 mu v USA zaregistrovali 13 patentov z oblasti telegrafie a bezdrôtového prenášania správ a jeden patent na navijak na rybársky prút. Najvýznamnejším momentom však zostáva uskutočnenie prvého prenosu ľudského hlasu na diaľku 23. novembra 1905 pri rádiovom spojení rozhovoru medzi staros-tami Scrantonu a Wilkes-Barre. Osobná návšteva prezidenta USA Theodora Roosevelta v laboratóriu potvrdila svetový význam vy-nálezcovho úsilia. Aktívne sa Murgaš zapájal do udalostí okolo vzniku prvej Československej republiky. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej do-hody za Slovenskú ligu, spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a zástupcami Českého národného združenia a Zväzu českých kato-líkov. V Dohode sa zástupcovia Čechov a Slovákov zaviazali vytvoriť štát dvoch rovnoprávnych národov. Murgaš zorganizoval medzi americkými Slovákmi peňažnú zbierku s výťažkom jeden milión dolárov na základný valutový fond ČSR. Obdivuhodná je zberateľská činnosť Murgaša. Vytvoril úctyhodnú zbierku húb, rastlín, nerastov a hmyzu – okolo 9 000 exem-plárov. Mozaiku jeho mnohostranných záujmov a schopností dopĺňajú príspevky na poli poézie a publicistiky. Pamiatka Jozefa Murgaša dnes žije doma i vo svete. V Tajove sa nachádza jeho rodný dom, Pamätná izba v múzejnej expozícii Pamätného domu T. G. Tajovského so zbierkami Štátnej vedeckej knižnice-Literárneho a hudobného múzea i Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, symbolický hrob na miestnom cintoríne, hrob v Pensylvánii, obrazy v Kostole sv. Alžbety na Dolnej ulici v Banskej Bystrici, v kostole vo Wilkes-Barre, vo viacerých kostoloch banskobystrickej diecézy, na Biskupskom úrade v Banskej Bystri-ci a Nitre. Jeho meno nosí Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, Základná škola v Šali. V Bratislave i vo Wil-kes-Barre svoju činnosť rozvíja Klub Jozefa Murgaša. Modely patentových vynálezov vlastní Slovenské technické múzeum v Koši-ciach, kópie patentov Národné technické múzeum v Prahe. Výpočet dopĺňajú pamätné tabule a článkové i monografické publiká-cie.