Po ukončení gymnázia študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815 – 19 teológiu na ústred-nom seminári v Pešti, 1820 – 21 v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený roku 1821. V nasledujúcom období bol kaplánom v Szentedre, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch a Tölgyesi. V rokoch 1828 – 29 bol slovenským kazateľom v Pešti. Od roku 1829 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v chorvátskom Záhrebe. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem. Podporoval návrhy Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme r. 1848, na opätovné zavedenie mate-rinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. V roku 1850 bol vymenovaný za banskoby-strického biskupa. S ďalšími slovenskými vlastencami budoval slo-venské gymnáziá, osobitne to banskobystrické, ktoré rozšíril zo štvorročného na osemročné, organizačne a materiálne prispel k jeho rozvoju a poslovenčeniu. Na čele slovenskej delegácie predstúpil roku 1861 pred cisára, aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. V auguste 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Jeho zásluhou Svätá stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Bol rešpektovaným predstaviteľom cirkevného a národno-kultúrneho života Slovákov a Chorvátov, zakladate-ľom Spolku sv. Vojtecha, autorom pastierskych rečí, listov a prejavov, ako aj príručky pre poľnohospodárov. Na jeho počesť bola na budove biskupského úradu na Námestí SNP umiestnená pamätná tabuľa s reliéfom, roku 2005 bolo odhalené súsošie Moyses – Kuzmány na Námestí Štefana Moysesa. Jeho meno nesie aj Katolícke gymnázium Štefana Moysesa.