Stredoškolské štúdium ukončil r. 1686 v Bratislave, medicínu vyštudoval v nemeckom Altdorfe roku 1696. V Banskej Bystrici sa natrvalo usadil ako lekár roku 1702, stal sa hlavným mestským lekárom a hlavným lekárom Zvolenskej a Turčianskej župy. Bol majiteľom dvoch lekární, zavádzal nové liečivá, viaceré pripravoval vo svojom laboratóriu. V Banskej Bystrici založil súkromnú lekársku školu, na ktorej aj sám vyučoval. Skúmal liečivé pramene a termálne kúpele, najmä v stredoslovenskej oblasti. Spolupracoval s Matejom Belom. Bol autorom odborných článkov o priebehu epidemických ochorení, ochrane pred morovou nákazou a vplyve podnebia na zdravie obyvateľov. Za svoju bohatú činnosť získal prívlastok Uhorský Hippokrates. Verejne sa angažoval, štyrikrát bol zvolený za richtára Banskej Bystrice, zastával aj úrad senátora. Požiar v Banskej Bystrici ho pripravil o časť majetku a cennú knižnicu. Cisár Karol VI. ho povýšil do šľachtického stavu.