Po maturite na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici (1921–1928) pokračoval v štúdiu na pražskej Karlovej univerzite v odbore klasická filológia, filozofia, francúzština a československý jazyk (1928–1935). Po absolvovaní štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Leviciach, v Bratislave a Michalovciach. Od roku 1941 učil na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Po roku 1945 bol postupne pracovníkom Povereníctva informácií, redaktorom Národnej obrody, lektorom v Nakladateľstve Pravda, pracovníkom Povereníctva školstva a šéfre-daktorom Slovenských pohľadov. V roku 1959 sa stal vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pôsobil až do konca života. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Literárnokritické články a úvahy publikoval od vysokoškolských štúdií, literatúru chápal ako dôležitú súčasť národného života, pričom však kritizoval prílišné zdôrazňovanie národných ideí. Svojím prenikavým pohľadom hodnotil staršie i dobové literárne diela a stal sa jedným z vrcholných predstaviteľov modernej kritiky a esejistiky na Slovensku. Svoje odborné state publikoval nielen v početných štúdiách a článkoch, ale aj v knižnej podobe. Postupne vyšli Vajanský prozaik (1946), Profily (1946), Štúrovci (1948), Nové profily (1950), Vavríny nevädnúce (1953), Pre a proti (1955), Od včerajška k dnešku (1959), Človek proti skaze – pokus o Karla Čapka (1963), Ru-dolf Jašík (1964), Človek v slove (1967), Jozef Cíger Hronský (1970). Súborné dielo Alexandra Matušku I. II. vyšlo v rokoch 2010 a 2011. Roku 1983 vyšla kniha jeho biografických zápiskov Osobne a neosobne, kde podal mozaikovité svedectvo o svojom živote, z väčšej časti viažuce sa k pôsobeniu v Banskej Bystrici. Zachytáva v nej zážitky zo stredoškolských štúdií, vyučovanie na tunajšom učiteľskom ústave či prácu vo výbore Mestského divadelného združenia. Zásad-nou udalosťou v tomto období sa stalo jeho zapojenie sa do SNP, počas ktorého prispieval do vysielania Slobod-ného slovenského vysielača a do Nového slova. Za účasť v ňom bol väznený, tesne unikol pred popravou v masovom hrobe v Kremničke. Za jedinečnú literárnokritickú a esejistickú tvorbu mu bol roku 1969 udelený titul národný umelec. Pamätná tabuľa na jeho počesť je umiestnená na Komenského ulici č. 15.