„Je isté a na základe úsudkov a skúseností dokázané, že sa nikdy nezjavila žiadna kométa, ktorú by nebolo nasledovalo mnoho nešťastí, veľké nehody a preveliké prevraty. O tomto hovorí aj grécky veršík: „Niet kométy, ktorá by neprinášala zlo.“ Tieto slová uviedol vo svojom astronomickom spise Rozprava o kométe... banskobystrický učiteľ a astronóm Jakub Pribicer. Podľa legendy sa narodil v októbri 1539, v čase, keď mesto Banská Bystrica zažívalo úplné zatmenie slnka. Táto nečakaná a v tej dobe nepredvídateľná udalosť výrazne narušila život v meste. Strach z konca sveta výrazne ovplyvnil život obyvateľov. Po zvládnutí hrôzy zo zatmenia a obnovení pokoja občania mesta prisúdili práve narodenému Jakubovi v rodine člena mestskej rady a bývalého richtára mesta Sebastiana Pribicera veľa šťastia, predpovedali mu veľkú múdrosť i svetaskúsenosť. Toto všetko akoby určilo životnú púť nového Banskobystričana. Jakub Pribicer mal šťastie, že mesto cieľavedome budovalo kvalitné školstvo a mohol študovať na chýrnej banskobystrickej mestskej latinskej partikulárnej škole, kde získal lásku k prírodným vedám a astronómii. Vďa- ka finančnej podpore mesta mal možnosť pokračovať v štúdiu v Nemecku na univerzitách v Lipsku a Wittenbergu. Tu získal humanistické vzdelanie, osvojil si reformačno-humanistický pohľad na svet i vzdelanie, čo sa prejavilo v jeho pedagogickom pôsobení na latinskej škole v Banskej Bystrici. V novembri 1577 prvýkrát zbadal na oblohe kométu, ktorej dráhu následne prepočítal a predpovedal. Už 31. 1. 1578 vydal v banskobystrickej tlačiarni Krištofa Škultétyho prvú nenáboženskú knihu na Slovensku: Tractatus de Cometa qui sub finem anni a nato Christo 1577 conspectus est, contines simul brevem eanque generalem expositionem de cuasis cometarum conscriptus a Jacobo Pribicer. Novisolii (Rozprava o kométe, ktorá bola pozorovaná ku koncu roka 1577 po Kristovom narodení. Zároveň obsahuje aj krátky a všeobecný výklad o príčinách vzniku komét. Spísal Jakub Pribicer v Banskej Bystrici). V tomto astronomickom diele pri popise vzniku komét ešte rešpektuje Aristotelovo učenie a o kométach sa vyjadruje ako o anomálii, ktorá narušuje stabilný poriadok sveta a prináša rôzne nešťastia. Avšak v samotnej prírode už vidí „prekrásny systém“ (pulcherrium systema naturae) a prekonáva Aristotela snahou poznať zákony tohto prekrásneho systému prírody. Pribicer svojím pôsobením na latinskej ško- le upevňuje pôsobenie reformačného huma- manizmu v Banskej Bystrici a v súlade s presvedčením mestskej rady prezentuje učiteľa, ktorý je rovnako vzdelaný nielen v teológii, ale aj vo svetských vedách, kam patrili gramatika, dialektika, klasické jazyky, rétorika, dejepis, fyzika, astronómia a medicína. Vydanie traktátu o kométe len znásobilo Pribicerovi dobrú povesť astronóma a učiteľa, čo sa prejavilo vo viacerých ponukách na nové učiteľské pôsobenie v rôznych mestách. Nasledujúce roky prežil putovaním po rôznych mestách (Pešť, Benátky, Viedeň), aby nakoniec skončil v Košiciach. Tu aj onedlho v roku 1582 ako štyridsaťtriročný zomiera. Jeho dlh voči mestu Banská Bystrica za podporu pri štúdiu zostal nevyrovnaný. Mesto, aby umorilo tento dlh, si po jeho smrti uplatnilo nárok na jeho unikátnu knižnicu. Takto jeho dielo aspoň sprostredko-vane slúžilo pre vzdelávanie ďalších Banskobystričanov. Na banskobystrickej latinskej škole začal pôsobiť v roku 1577 ako jeden zo zvolených nástupcov rektora školy Abraháma Schremmela, ktorý vypracoval skvelý učebný plán školy. Pribicer nadviazal na jeho učenie a vo svojej práci propagoval myšlienky Filipa Me- lanchtona, Veita Amerbacha a Joachima Cameraria, s ktorými sa zoznámil na štúdiách v Nemecku.