Mühlsteinovská rodina pochádzala z Budína. Jej obchodné a úradné povinnosti ju upísali k Zvolenskej stolici a konkrétne k Banskej Bystrici. Prvými známymi členmi rodiny boli Sophia Mühlstein a jej brat Veit Mühlstein, ktorý bol najpoprednejším a najznámejším predstaviteľom rodiny. Ako župan a kremnický komorský gróf sprevádzal na okružnej ceste v roku 1477 spolu s Urbanom Dócim a ďalšími (po skončení krajinského snemu) kráľa Mateja Korvína a jeho manželku Beatrix. Pri tejto príležitosti kráľovský pár po odchode z Košíc navštívil aj Banskú Bys-tricu a Kremnicu. Pôsobenie Veita Mühlsteina na poste kremnického komorského grófa je nespochybniteľné. Jeho pôsobenie v tejto funkcii je vymedzené rokmi 1470 až 1478, dokonca ukončenie sa uvádza až rokom 1485. Rodina Mühlsteinová mala významné postavenie v obchode so slovenskou meďou. Bola spojením medzi stredo-slovenskými banskými mestami a európskymi centrami obchodu s kovmi. Veit Mühlstein, ešte ako budínsky me-šťan, kúpil v roku 1465 s Jánom Ernstom banskobystrický banský komplex. Podnik však musel byť v tom čase málo výnosný, pretože spodné vody, ktoré sa objavili už v priebehu 14. storočia stúpali a neustále zamestnávali značnú časť pracovných síl. Na prekonanie týchto problémov sa sformovala spoločnosť pozostávajúca najmä z krakovských mešťanov, na ktorých čele stál Ján Thurzo z Betlanoviec. Dohoda medzi banskými mestami a spoločnosťou sa zrodila 24. 4. 1475. Toto bol prvý obchodný kontakt Jána Thurzu s banskými mestami, k čomu pravdepodobne významnou mierou prispel práve Veit Mühlstein. Veit Mühlstein bol aj štedrým donátorom a podporovateľom kultúry v meste. Spolu s banskobystrickým meš-ťanom Kohlmannom založili v roku 1472 Kaplnku sv. Ondreja a Tela Kristovho nachádzajúce sa na južnej strane farského kostola v Banskej Bystrici medzi druhým a tretím operákom lode kostola. Z roku 1473 o tom existuje doklad, v ktorom milkovský a ostrihomský zastupujúci biskup Michal píše:„na uctenie si a chválu i pamiatku Najsvätejšieho tela Kristovho a blahoslaveného Ondreja apoš-tola… dal postaviť Veit Mühlstein“. Kaplnku Mühlstein aj finančne zabezpečil a to tak, že za 400 zlatých odkúpil novobanský mlyn a dal ho pod správu kaplnky, ktorá sa stala vlastníkom nehnuteľnosti a dostávala ročne za pre-nájom 40 zlatých od Novobančanov. Medzi najcennejšie liturgické predmety z inventára Kostola nanebovzatia Panny Márie patrí bronzová krstiteľni-ca, umiestnená v Kaplnke sv. Barbory, ktorú Veit daroval kostolu. Krstiteľnicu objednanú pre tento kostol vyrobil majster Jodok Tauchen. Bola vyrobená z domáceho produktu a tým bola meď z baní Veita Mühlsteina. Na krsti-teľnici sú v štvorcových výklenkoch umiestnené reliéfy apoštolov a erb darcu Mühlsteina. V druhej polovici 15. storočia je jeho meno spojené aj so stavebnou aktivitou. V rámci hradného areálu a jeho východnej časti dal vystavať obytnú baštu. Bašta nesúca jeho meno bola asanovaná v roku 1947. Predpokladá sa, že po roku 1500 financoval Veit Mühlstein aj stavbu radnice – pretória. Jeho úspechy v baníctve ocenil kráľ Matej Korvín 21. marca 1479, keď jemu i jeho dedičom trvalo odpustil ban-skú daň (urburu) z medi vyťaženej z tzv. zelenej vody. Rodina Mühlsteinovcov vlastnila v Banskej Bystrici dom na námestí, v ktorom pravdepodobne Veit býval už v roku 1465, ale ako člen mestskej rady je doložený až v roku 1493. Vlastnil aj dom v Budíne, baňu na Pieskoch, ktorú 27. 9. 1473 odkúpil s kráľovským súhlasom od jágerského biskupa Jána Peckenschloera spolu so Zvolenskou baňou za 3 000 zlatých, polia a lúky v okolí mesta, ako aj rybník pri Mičinskej ceste. Po smrti Veita Mühlsteina sa stal dedičom majetku syn Gregor (Juraj), ktorý sa v roku 1506 pred Mestskou radou vo Vroclave zaviazal, že v prípade smrti prenechá polovicu všetkých svojich banskobystrických majetkov manželke Barbore. S Barborou, Veitovou nevestou, meno Mühlstein v Banskej Bystrici zaniklo.