Karol Ľudovít Libay (nem. Karl Ludwig Libay; maď. Libay Károly Lajos) pochádzal zo známej banskobystrickej zlatníckej rodiny. Otcovi Samuelovi Libayovi a matke Anne Schröppovej sa narodil ako druhé dieťa zo šiestich. V rokoch 1824 – 1829 navštevoval v Banskej Bystrici evanjelické gymnázium. Pôvodne sa v rokoch 1829 – 1832 vyučil v otcovej dielni zlatníctvu a pôsobil ako tovariš vo Viedni. V rokoch 1834 až 1840 študoval na Viedenskej akadémii v triede krajinárskej kresby u prof. Josepha Messnera, K. Gsellhofera, Johanna M. Endera a Leopolda Kupelwiesera. Libayovo dielo, v ktorom programovo rozvíjal tvorbu krajinárskej kresby a veduty (vecný, topograficky presný maliarsky alebo grafický záznam napr. časti krajiny, pohľadu na mesto), zodpovedá dobovým umeleckým snahám v duchu idealizujúceho realizmu viedenského biedermeieru. V roku 1833 vytvoril akvarelovú kresbu Celkový pohľad na Banskú Bystricu, ktorú vydal vo Viedni v podobe litografie. Už ako žiak akadémie obosielal výstavy – v roku 1838 výstavu vo Viedni a Prahe obrazom Slovenský chlapec, v roku 1839 výstavu vo Zvolenskej stolici obrazom Vápenka. V 40. rokoch 19. storočia pravidelne navštevoval Slovensko, hlavne rodnú Banskú Bystricu a jej okolie, o čom svedčí množstvo diel so slovenskou tematikou (Harmanecká dolina 1840, Vodný mlyn na Žitnom ostrove 1843, Lesné zákutie 1847 a i.). Do svojho cestovateľského programu postupne zahrnul všetky alpské krajiny: 1849 – 1851 Bavorsko, 1851 – 1952 Taliansko, 1855 – 1856 Egypt a Núbiu; neskôr sa dostal až do Bagdadu a Perzského zálivu. Za tieto svoje litografie a kresby získal v roku 1857 v Berlíne Humboltovu cenu. Umelecké výťažky z ciest usporadúval a vydával vo forme albumov, ktoré zvyčajne graficky realizoval rakúsky grafik Rudolf Alt (egyptskú cestu zhrnul do šesťdesiatich chrómolitografií s názvom Aegypten, Reisebilder aus dem Orient – Egypte Scénes de voyage en Orient, 1857). Podobne vydal objemný Album von Tirol, Salzburg und Salzkammergut a Widbad Gastein. V roku 1857 podnikol cestu po Slovensku, ktorej výsledkom sú kreslené obrazy slovenských hradov (Oravský zámok od juhu, Oravský zámok od východu, Pohľad na hrad Devín od Dunaja, všetky 1857). Možno predpokladať, že ide o roztratené predlohy zamýšľanej, ale pravdepodobne nevydanej mapy obrazov starodávnych krás Slovenska, pre ktorú začal Libay zhromažďovať materiál už okolo roku 1850 (Stará banskobystrická bašta, 1852). Do definitívnej publikačnej podoby doviedol dva cykly venované Slovensku (všetky doposiaľ zistené sú nekompletné), seriál litografií s námetom kúpeľov Sliač (po 1852) a cyklus listov s námetom Vysokých Tatier (1861). Sliačsky album vydal na svoje náklady Libay, tatranský cyklus košický kníhkupec G. Hartlig. Libay vykonal svojím dielom veľkú krajinársko-topografickú prácu. Vedel spájať faktografickú vecnosť svojich kresieb a akvarelov s jemným lyrizmom a citovou pohodou. Štýlovo sa v jeho prejave zaujímavým spôsobom kríži romantizmus s realizmom a odozvami klasicizmu. Zomrel v roku 1888 vo Viedni, kde ho pochovali na evanjelickom cintoríne Matzleinsdorf. Ani na sklonku života nezabudol na svoje krásne rodné mesto. Časť svojej pozostalosti venoval na podporu žiakov evanjelickej základnej školy v Banskej Bystrici.