Chaviva Reiková, vlastným menom Marta Reiková, používala krycie mená Martha Martinovitz, Ada Robinson. Len málo ľudí dokáže v krízových časoch prejaviť široké a odvážne srdce. Takou bola i Chaviva (Marta) Reiková, ktorej rodina sa v roku 1919 presťahovala do Radvane. Tu v rokoch 1921 až 1929 spolu so svojimi piatimi súrodencami absolvovala základnú školu. Od roku 1929 pokračovala v štúdiu na Strednej obchodnej škole v Banskej Bystrici, ktorú však nedoštudovala pre zložité rodinné sociálne pomery. Od roku 1931 začala pracovať v miestnom železiarskom obchode bratov Norbergovcov. V obchode zastávala niekoľko funkcií súčasne – od predavačky až po účtovníčku. Po vstupe do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair prijala od banskobystrického hašomerského zhromaždenia nové meno Chaviva (hebrejsky Ľúbezná). Po odchode do Bratislavy (1938) učila v kurze pre prípravu vysťahovalcov do Palestíny a pracovala aj ako sekretárka vedúceho sionistickej organizácie na Slovensku, Dr. Oskara Neumana. Súčasne zabezpečovala činnosť sekretariátu židovského národného fondu Keren Kyemet Lejisrael (KKL) a zúčastňovala sa aj práce v ženevskej medzinárodnej sionistickej organizácii (WIZO). O rok neskôr spolu so svojím manželom emigrovala do Palestíny a stala sa zakladateľkou kibucu Maanit. V kibuci pracovala vo výrobni oleja z kôr citrusových plodov, zaoberala sa činnosťou organizácie pracujúcich matiek a vo voľnom čase sa venovala najmä deťom a výchove mladých skautov. V lete 1941 vstúpila do tajnej sionistickej vojenskej organizácie HAGANAH, ktorá úzko spolupracovala s britskou spravodajskou službou Special Operacions Executive (SOE), výkonným orgánom zvláštnych úloh. Po absolvovaní vojenského výcviku a špeciálneho kurzu v júni 1942 vstúpila do jednej z úderných jednotiek zvaných Palmach. Cieľom činnosti tejto jednotky bola predovšetkým záchrana spojeneckých letcov zo zajateckých táborov, vytváranie spravodajského zázemia pre spojenecké vojská, ale aj napomáhanie židovského obyvateľstva. Ako spomína D. Goldstein už počas výcviku sa stala tmelom celej skupiny: „Chaviva bola priateľkou a starostlivou matkou našej malej rodiny. V ťažkých chvíľach jej hlas a jej oči nám dávali pocit a teplo domova.“ Na základe rozkazu hlavného veliteľstva vzdušných síl na strednom východe bola 19. 7. 1944 ako jediná žena zaradená do operácie Amsterdam, ktorá mala na základe britsko-židovskej dohody plniť úlohy na Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že britské zákony zakazovali ženám slúžiacim britským ozbrojeným silám nasadenie vo frontovom pásme, bola Chaviva Reiková prepravená na povstalecké územie 17. septembra 1944 spolu so šiestimi členmi spravodajskej skupiny OSS na letisko Tri duby. Mužská časť skupiny Amsterdam – veliteľ Zwy Ben Yaakov, Rafael Reisz a Chajim Chermesh – bola vysadená do priestoru Malej Fatry. Chaviva Reiková, teraz už ako seržantka Ada Robinsonová, sa po svojom príchode do Banskej Bystrice ubytovala na prvom poschodí hotela Národný dom, kde si zriadila svoje veliteľské stanovisko. Po prihlásení sa na veliteľstve Prvej československej armády nadviazala spojenie aj s predstaviteľom banskobystrického mládežníckeho sionistického hnutia Hašomer Hacair – JUDr. Tiborom Tirolerom. Počas svojho pobytu v Banskej Bystrici, vidiac dlhé fronty židovských spoluobčanov v kanceláriách sociálneho oddelenia banskobystrickej židovskej obce, neplnila len spravodajské úlohy, ale rozhodla sa aktívne prispieť k organizovaniu pomoci utečencom, pričom spolupracovala najmä s Egonom Rothom, Davidom Goldsteinom, Dr. Otom Mandlerom a Jozefom Weiserom. Po stretnutí aj s ostatnými členmi skupiny Amsterdam 24. septembra 1944 sa celý mesiac aktívne podieľala na spravodajskej činnosti. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu na povstaleckých frontoch sa skupina spolu so židovskými parašutistami rozhodla 24. októbra 1944 premiestniť do hôr nad Pohronským Bukovcom, kde plánovali vybudovať lesný tábor pre prenasledovaných židov. Avšak 31. októbra 1944 o 7.00 hodine ráno bol tábor nečakane prepadnutý protipartizánskou jednotkou. Aj keď sa väčšina prítomných rozpŕchla do okolia, v priebehu dňa boli takmer všetci zajatí – vrátane troch členov skupiny Amsterdam. Nemci hneď na začiatku zistili, že väčšina zajatcov sú židia a o to viac vystupňovali brutalitu výsluchov, o čom sa osobne presvedčila i Chaviva Reiková. Na druhý deň bola prijatá do väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici a označená za židovskú agentku. Podľa dokladov bola 20. novembra 1944 prepustená s tým, že jej bolo vydané osobné šatstvo. V skutočnosti však bola v ten deň spolu s ďalšími dvestopäťdesiatimi židmi zavraždená v protitankovej priekope v Kremničke. Jej telesné pozostatky boli nájdené spolu s ostatnými obeťami popráv v Kremničke počas exhumácii masových hrobov v apríli 1945. Okresný národný výbor pod číslom 5017/1945 oznámil okresnému matrikárovi, že „v hromadných hroboch pri Kremničke v apríli tohto roku nájdená bola žena asi 20 až 30-ročná, vyššej, štíhlej postavy. Na sebe mala vojenskú blúzu a nohavice, modrý pletený sveter so zipsom, šedý tmavý nepremokavý kabát, žlté baganče a bola čiernych vlasov, na krku mala dva medajlónky s nápisom Robinson WAAF, JEW, W 2992503, druhý s tým istým nápisom a zelený hubertus, ktorú podľa zistení exhumačnej komisie pri hromadnom vraždení pri potlačení Slovenského národného povstania odstrelili a pochovali Nemci v čase od 5. novembra 1944 do 19. februára 1945.“ Po pochovaní v Banskej Bystrici boli telesné pozostatky Chavivy Reikovej pôvodne prevezené na Olšanský cintorín do Prahy, avšak 11. 9. 1952 uložili jej ostatky – s poctami prislúchajúcimi plukovníkovi izraelskej armády – na vojenskom cintoríne na hore Hercl v Jeruzaleme. Mesto Banská Bystrica jej v roku 1990 udelilo čestné občianstvo in memoriam.